reklama

Dieťa ostane.

Pondelok. Prvý deň v týždni (aspoň v našej kultúre), pre mňa vždy znamenal ťažké ranné vstávanie, ale o to krajší deň. Do teraz si to pamätám. Vstať, najesť sa, umyť zuby. Vždy sa obliekam až po týchto stereotypoch, aby som sa nezašpinila jedlom, ešte stále sa mi to niekedy stáva, napr. práve pri jedení paradajky. Je všade len nie tam , kde by mala byť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Oblečená prechádzam cez ulicu a stretávam ďalšie deti. Všetci sa zdravíme a nikto nie je smutný, že musí ísť do školy. Tešíme sa na hlúposti, ktoré zas určite vyvedieme, a na hodiny v škole, ktoré sa začínajú vždy tým, že sa celá trieda postaví na pozdrav učiteľovi a zapíšu sa chýbajúci žiaci.

Hodiny, na ktorých budeme určite sledovať ručičky na hodinkách a čakať, kedy zazvoní. Počúvať od učiteľa to staré, známe: „ Zbytočne sledujete hodinky! Vôbec vám to nepomôže, čas neposuniete. „ A keď konečne zazvoní, rozbehnúť sa dole po schodoch v drevákoch. ÁNO, nemá sa to. Veď sme stále upozorňovaní: „ Ponáhľaj sa pomaly!“ My len kývneme rukami a robíme si ďalej to, čo sme si zaumienili. Naháňame sa. Naťahujeme. Smejeme a potom plačeme. Malé prestávky boli vždy na to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naša obľúbená hodina boli vždy „technické práce“, mali sme sa údajne naučiť hrabať lístie a zašívať ponožky. Namiesto toho sme sa naučili tváriť sa, že niečo robíme, a keď stále prichádzal učiteľ na kontrolu, tak sme sa všetci rozbehli na svoje miesta. Nie vždy sa to podarilo a sem tam sa prihodil aj nejaký úraz s hrabľami.

Nenávideli sme Hudobnú výchovu, pretože sme boli vždy nútení spievať pred tabuľou „ Červený kacheľ biela pec“ a neznášali sme už len tú melódiu. Je celkom vtipné, že text tejto piesne si pamätám najviac a s úsmevom spomínam na tieto hodiny.

Po škole sa každý rozutekal domov na obed a poobede sme už hrali skrývačky, lozili po stromoch, robili si „bunkre“ a žuvali Pedro žuvačky alebo jedli vodové nanuky. Mali sme dosť pohybu, kamarátov a nemali sme násilnícke sklony. Nehrali sme počítačové hry, nestrieľali sme sa, miesto toho sme hrali „Hádaj, na čo myslím“ a „Meno, mesto, zviera, vec“. Mali sme bohatšiu slovnú zásobu a vedeli sme sa vynájsť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zažili sme si toho celkom dosť a myslím si, že to boli najkrajšie detské časy, nevinné časy. Kedykoľvek môžem stretnúť niekoho zo starých kamarátov a vždy si máme, čo povedať a posmiať sa na tom všetkom, čo sme vyviedli a ponadávať na dnešné deti.

Veľmi by som chcela, aby toto všetko zažili aj naše deti. Také nádherné detstvo.

Mária Šandalová

Mária Šandalová

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tu zistím snáď.Feedjit Live Blog Stats Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu